Mindfulness: Kde ste práve teraz? (Pravdepodobne nie tu.)

Skúste malý experiment. Spomeňte si na dnešné ráno. Pili ste kávu alebo čaj, ale boli ste pri tom? Alebo ste už v duchu riešili e-maily, obed, poobedňajšie krúžky a rozhovor, ktorý vás čaká až o tri dni?

Nie ste v tom sami. A práve tu prichádza prvý AHA moment.

47 % života strávime „inde“

Vedci z Harvardu urobili niečo geniálne jednoduché: cez aplikáciu sa tisícok ľudí v náhodných momentoch dňa pýtali: Čo práve robíš? Na čo práve myslíš? Ako sa cítiš?

Výsledok? Takmer polovicu bdelého času až 47 % naša myseľ nie je tam, kde sme my. Blúdi v minulosti, ktorá sa už nedá zmeniť, alebo v budúcnosti, ktorá možno nikdy nenastane.

A teraz to najdôležitejšie: ľudia boli najmenej šťastní práve vo chvíľach, keď ich myseľ blúdila. Nie vtedy, keď robili nudné veci. Vtedy, keď pri nich neboli prítomní.

Inými slovami – nešťastnými nás často nerobí náš život. Robí nás nimi to, že v ňom nie sme.

Mindfulness nie je nič ezoterické ani komplikované. Je to tréning návratu. Späť do tela, do dychu, do chvíle, ktorá sa práve deje. Jediné miesto, kde sa dá život naozaj žiť.

AHA moment pre rodičov: tínedžer má plyn, ale ešte nemá brzdy

Ak žijete s tínedžerom, poznáte to: výbuch emócií, trieskajúce dvere, „ty mi nerozumieš“. A možno si v duchu hovoríte: Veď už by mohol mať rozum.

Tu je fakt, ktorý mení pohľad: tínedžerský mozog nie je pokazená verzia dospelého mozgu. Je to mozog vo výstavbe a stavia sa v presne opačnom poradí, než by sme potrebovali.

Emočné centrum (amygdala – náš vnútorný poplašný systém) beží u tínedžera naplno. Ale predná časť mozgu, ktorá emócie brzdí, triedi a upokojuje, dozrieva až okolo 25. roku života.

Tínedžer teda cíti emócie v plnej sile dospelého človeka, ale s brzdami, ktoré sa ešte len montujú. Nerobí vám naprotiveň. Jeho mozog je jednoducho auto s výkonným motorom a nedostavaným brzdovým systémom.

A práve preto má mindfulness v tomto veku taký zmysel: netlačí na dieťa, aby „sa spamätalo“. Postupne mu pomáha tie brzdy dostavať, dychom, vnímaním tela, schopnosťou zastaviť sa skôr, než vybuchne. Dieťa netreba opraviť. Je to o tom vybaviť ho zručnosťou, ktorú bude potrebovať celý život.

Pre teba, ak máš 12+ (rodičia, teraz nečítajte)

Vieš, čo je na tom celom najlepšie? Že to funguje aj vtedy, keď tomu neveríš.

Keď ťa nabudúce niečo vytočí – pred písomkou, po hádke, keď si niekto prečíta tvoju správu a neodpovie – skús jednu vec: pomenuj si, čo cítiš. V duchu, jedným slovom. Hnev. Strach. Trápnosť.

Znie to ako nič. Ale vedci zistili, že už samotné pomenovanie emócie preukázateľne stlmí poplašné centrum v mozgu. Volá sa to „name it to tame it“ – pomenuj to a skrotíš to. Nemusíš emóciu potlačiť ani tváriť sa, že je ti fajn. Stačí ju zbadať a dať jej meno a ona stratí časť svojej moci nad tebou.

To je celé tajomstvo. Žiadne sedenie v lotosovom sede na hore. Zručnosť, ktorú máš vždy so sebou. V škole, na ihrisku, o polnoci pred spaním.

Vedieť o technike nestačí. Treba ju vedieť použiť.

A tu je posledná, možno najdôležitejšia vec a platí rovnako pre deti, tínedžerov aj dospelých.

Väčšina z nás už o dýchaní, prítomnom okamihu a „zhlboka sa nadýchnutí“ počula stokrát. Poznať techniku je však niečo úplne iné, než vedieť ju vytiahnuť presne vo chvíli, keď sa nám trasú ruky pred skúškou, keď dieťa leží na zemi v obchode alebo keď nás v práci niekto vytočí do biela.

Preto MINDFULNESS nie je informácia, ale tréning. Tak ako sa nikto nenaučí plávať z knižky o plávaní, ani prítomnosť sa nedá naučiť čítaním o prítomnosti. Trénuje sa v malých krokoch, opakovane, najlepšie s niekým, kto vás tou cestou prevedie.

Pretože 47 % života je priveľa na to, aby sme ho prežili „inde“.

Vaše dieťa a ani vy nepotrebujete opraviť. Potrebujete zručnosť. A tá sa dá naučiť.

Ak vás táto téma oslovila, pozrite si Mindfulness pre deti a tínedžerov kurz v malej skupine, kde sa deti od 7 rokov a tínedžeri učia presne toto: nie teóriu o pokoji, ale schopnosť nájsť ho vtedy, keď ho najviac potrebujú.